Vážený pán
premiér!
Píšeme vám tento list, lebo čo iné robiť môžeme, srdečne pozdravujeme a posielame
ako ukážku našich ručných prác Ďurov vybitý zub. Teraz v máji sa zaoberáme
takýmito prácami a otázkou globálneho otepľovania zemskej atmosféry. Zemiaky sme už
zasadili a tak ako každý rok sme zase zabudli kde. Karol povedal, že to nevadí, lebo
do jesene času dosť a potom vypíšeme odmenu tomu, kto ich nájde. Na 1. mája sme
išli všetci do sprievodu, iba slepý Norbert išiel do Bratislavy na koncert Kelly
Family. Dokonca sa prihlásil, že bude s nimi hrávať, ale ho nezobrali, lebo vraj je
málo škaredý. My sme na 1. mája pochodovali pod heslami: BEZ PRÁCE NIE SÚ KŔČOVÉ
ŽILY a CHCEME PRÁCU, CHLIEB, PIVO, BOROVIČKU, MARSKY A POKOJ! Jožo dokonca vymyslel
heslo: ZA ANTIIMPERIALISTICKÚ SOLIDARITU, ale nikto to nevedel vysloviť, nieto ešte
napísať, tak sme sa na to vykašlali. Kožkár Gábriš potom, čo neuspel ako štátny
intendant a zistil, že mu ide o kožu, vrátil sa k pôvodnému povolaniu. V nedeľu na
Deň matiek sme oslavovali tak, že sme vyskrutkovali všetky matky v dedine a natreli sme
ich vazelínou. Ženy síce čosi namietali, ale dali sme im po papuli a je pokoj. Čo sa
týka kultúry, celý čas sme sa dívali na hokej a najviac sme sa báli, aby sme
nevyhrali s Rusmi. Lebo ak by sme vyhrali, tak by určite zrušili tých 16 výhodných
zmlúv, čo ste s nimi, pán premiér, podpísali a Golonka by zase ležal na ľade ako v
šesťdesiatom deviatom a počúval, či k nám ešte tečie ropa. Fedor, ktorého v
dedine volajú Meresjev - lebo chodí z krčmy kolenačky, povedal, že by sme si mali
vybudovať nejaký náhradný zdroj energie, aby sme nedopadli ako vy v Bratislave, keď
vás Rusi odstavia. Preto sme začali rokovanie s krčmárom z vedľajšej dediny, ale ten
pýta za pol deci 13,50 a to je strašne veľa. Ale nakoniec sme sa dohodli, lebo načo
sú človeku peniaze, keď je triezvy. V stredu prišli do krčmy akísi chlapi na
bavoráku. Najprv sme si mysleli, že je to Ľupták alebo vy, pán premiér, ale potom sa
zistilo, že je to nejaká úplne iná mafia. Najprv sme im nerozumeli, čo chcú, ale
keď pol hodiny otravovali, že chcú výpalné, tak sme im každý vypálili po dve a
išli kadeľahšie. O týždeň sme ich videli, ako v noci chceli vyhodiť do luftu
krčmárovo auto, ale kdeže: krčmár má tisícdvestotrojku a tá je taká ťažká, že
ju štyria chlapi ledva nadvihnú a nieto ešte vyhodia do vzduchu. To je pre dnešok
všetko, pán premiér. Príďte nás pozrieť, aby ste nám povedali, ako máme
odpovedať na otázky v referende. Vy ste síce minule v televízore povedali, že vaši
voliči vedia, aký máte program, ale to nie je pravda. My váš program nepoznáme a
načo aj, lebo veľmi dobre vieme, že váš program je skoro ako program STV: stále sa v
ňom dačo mení. Lúčia sa s vami a do skorého videnia sa tešia občania dediny Horný
Výplach
PS.: To prasa, čo pre vás furt chováme, sa obrátilo na ústavný súd
so žiadosťou, aby referendum bolo rozšírené ešte o jednu otázku. Vraj by bolo
dobre, keby na Slovensku boli rozmiestnené nielen jadrové zbrane, ale aj jadrové
krmivo. |
